a nikomu nikdy nepoviem,
kde takto vyobliekaná odchádzam,
keď mesiac svoje miesto nachádza
na nočnej oblohe.
Z citov pár
na krk si dám
náhrdelník z perál,
do uší dve náušnice
perlové,
na pery rúž po láske
a na oči tieň hviezdny,
na líca zas prach sklamaní
a túžob dám si.
Každú noc pomaly,
po špičkách odchádzam
na miesto tajomné,
kde vílou sa stávam
a v tichosti čarujem,
sama pre seba len.
A sestru, svoje druhé ja,
beriem so sebou do raja,
kde hviezdy svoj anjelský prach
sypú na nás,
a z nás odchádza strach
zo sveta, z ktorého utekáme.
Komentáre
Do snů se nazaondívej,
Hezky jsi to pojala, jen z toho čiší osamění. Ale co už, že?
Ahoj, Bárko!
Mitinkoooo
wow
Rooothanko môj
moc pekne :)