Boh skúša tých, o ktorých je presvedčení, že skúšky zvládnu.
Viem, že je to tak.
Viem to.
No pri novej a novej, ďalšej a ďalšej skúške sa prirodzene človek pýta za iných okolností celkom normálnu a logickú otázku: Prečo? Prečo práve ja? Prečo práve mne?
Aj keď sme si vedomí odpovede, dôverne a dokonale ju poznáme, sú chvíle, keď jednoducho nevládzete opäť stáť pred skúšobnou komisiou v zložení - Svedomie, Vedomie, Hrdosť, Dôstojnosť, Ľudskosť, Vlastné ja, ktorú zastrešuje predseda, ten najvyšší - Boh, či si ho nazvite ako chcete. Niekedy pred ňou stojíte duševne i fyzicky nahí, psychicky i fyzicky zničení a skúšobné otázky, ktoré vám kladú ostatní členovia komisie bolia a zraňujú viac a viac, a ešte viac, napriek tomu, že to tam už dôverne poznáte.
Čo je dôležité, že aj po niekoľký krát, keď tam stojíte, nie ste si vedomí, či napokon "prejdete" a budete odchádzať s ďalším diplomom, ktorý obohatí vašu zbierku. A niekedy si skutočne želáte, aby ste neprešli, aby už bol pokoj, kľud, aby ste jednoducho prehrali, pretože už nevládzete vyhrávať, žiť a opäť bojovať. A keď napokon predsa len opäť dostanete diplom, opovržlivo zazriete na cteného predsedu komisie, a máte na jazyku, že s tým papierom si môže utrieť svoj ctený zadok. Pretože viete, čo všetko ste pri skúške stratili, čo ste zaplatili, akú veľkú daň a momentálne nevidíte, či je to adekvátne voči tomu, čo práve držíte v ruke.
Človek až časom pochopí a ocení silu svojich skúseností, facky od života, a možno aj tie, ktoré sa po rokoch zopakujú. Chce to len čas. Veľmi veľa času.
Niekedy sa zdá, že bohatstvo v zvládnutých skúškach nevieme oceniť, pretože už jednoducho nevládzeme. A nech nikto ani neočakáva, že budeme vládať stále. Možno žijeme oproti ostatným chudobný život, prežívame zo dňa na deň, živoríme a sme viac bití ako sýty a už nám je jedno, či a kým sme milovaní, dokonca sme miestami presvedčení, že ani láska ako taká už nie je pre nás, a niekedy skutočne nenávidíme tento skurvený svet okolo nás, i nás, i vlastný život, i seba samého, ale... ale akými zázrakom napokon predsa len prežijeme. Vstaneme a ideme ďalej.
Ak po x-tý krát stojíte, či kľačíte pred skúšobnou komisiou, pred tým najvyšším, možno raz pochopíte, že možno to je váš osud, vaše posolstvo. Byť skúšaní. Pretože vy na to jednoducho máte.
Byť skúšaní....
03.01.2010 12:21:37
Boh skúša tých, o ktorých je presvedčený, že skúšky zvládnu...
Komentáre
aj ked si obcas na dne,
a zivot ti casom ukaze-
ze posilnuju ta
prave tie zvladnute
"nesnaze"...
ZELAM SILU VZLIETNUT A POZRIET SA NA SEBA Z NADHLADU...
neviem inu dat radu..
pokoj v dusi
barka
Držím palce...:)))
Barko, třeba vstát.
Mně tu srážej na kolena denně. Ale furt vím, že ještě zvládnu vstát a nakopat je do prdele!
Vím, že jednou se to už nepovede, ale nebude to dneska:-)))
Barka moja...
Prilis dlho trvalo obdobie skusok, padov a zdvihnuti sa, uz sa akosi nedokazem tesit, nedokazem naplno vychutnavat radost, ze nieco sa dobre skoncilo.
Asi bolo tych uderov prilis v prilis dlhom casovom obdobi , zabiili to, co malo najvacsiu cenu - kus dietata vo mne.
Dietata, ktore sa dokaze naplno tesit z rana, i prvej vecernej hviezdy, z padajuceho snehu i rozkvitnuteho kvetu, vanku, ktory privial na balkon lupen ruze, ci zvedavej sykorky klopkajucej na oblok...srdce zostava hluche, ked sa k nemu prihovara niekto, kto ma rad...
Mam pocit, ze je na vsetko prilis neskoro...neskoro na naplnenie snov, uz davno presiel vhodny cas...
Chcem pomoct aspon mojim detom, aby si mohli v spravnom case plnit sny, pretoze len vtedy si ich dokazu vychutnavat naplno...
Aj Tebe zo srdca zelam, aby si stihla spravny cas...
Mělo bejt,
Haničko, proč tak ?
Mitko:)
Faktom je, ze za mlada som mala vela snov, teraz by som si ich konecne mohla plnit, lenze uz davno nie su pre mna tym niecim vysnivanym. Je na ne neskoro.
Vsetko ma svoj cas, ked som to nestihla vtedy, teraz ma to uz nelaka.
A momentalne nemam ziadne "svoje" sny, mozno sa casom zjavia, co ja viem?
Pockam...
Haničko, nezahazuj své sny!
Věřit v naplnění všech svých snů se skrátka musí! Jinak to nefunguje. Budeš se jen pachtit. Vod jednoho dne ke druhýmu.
Barka
Ja si myslím,
a zvládnu ich tí, ktorí sa tak správne naštvú a nedajú sa zlomiť
Amalka008
..ďakujem..
PS
Miťko
ďakujem
Hanuš
Ďakujem krásne, myslím na Teba. Drž sa
Evelyn
barka,
Barka
ovečkami :) . V živote strašne veľa záleží aj na tom v akom prostredí žijeme, s akými ľuďmi sme obklopení, akých máme kolegov, s kým musíme komunikovať atď. Neostáva nám nič iného, len sa naučiť spoznať ľudí a si uvedomiť od koho čo môžeme očakávať, a naučiť sa s tým žiť . Dostávame facky od života , ostanú rany, ktoré sa ťažko hojia , ale nakoniec všetko sa vyjasní a urovná . Nikdy som nečakala od života veľa, snažím sa tešiť aj z maličkosti, ale ľudskosť a dôstojnosť človeka sú u mňa veľmi dôležité .
Maj sa krásne Barka , som presvedčená, že si poradíš v každej situácií a zvládneš všetko dôstojne . Drž sa a prajem Ti všetko dobré a veľa síl aj v tomto roku !