Na palete života
miešam si farbičky osudu
do čiernej bielu pridávam
nech farbu sivú mám.
Slzami po kúsku prilejem
trošku farby modrej,
aby som videla nebo modrasté
na mojej paletke osudovej.
Zo srdiečka požičiam si
trošku červenej farby,
na palete tak mám
kúsok vlastnej lásky.
Prejdem si do vlasov,
tam nájdem si hnedú,
na paletke mojej
mám zrazu zem celú.
V duši mojej maličkej
nájdem trošku zelenej
a do paletky pridám si
i samotnú nádej.
Do očí pozriem si
slniečko v nich mám,
žltá farbička z nich
do paletky krásne zapadá.
Miešam si farbičky len tak pre radosť,
pre teba, pre mňa, pre všetkých,
nech lásky, šťastia, pokoja je dosť
aj pre tých,
čo nevidia dúhu sami v sebe.
Komentáre
Hmmm... Pripomínaš mi mňa, kedysi som tiež videla svet tak dúhovo, ako ty...
:(
Rozprávočka moja
Sú to básne...a miestami ja sama MUSÍM mystifikovať... a z niektorých mojich mystifikácií vznikajú miestami aj pekné básne...no len ja sama viem...(ako sa píše v jednej knihe)...KTO SOM,ČO SOM, ČÍ SOM POSOL, ČAKÁ MA SMRŤ A ČI SPÁSA? NEVIEM, ALE AJ TAK USMIEVAM SA :)
Si posol dúhy a tá má v sebe všetky farby - aj tmavé odtiene. No v konečnom dôsledku
Peknú noc, Barenka, idem si ľahnut, nejak som dnes unavená.
barka
Rozprávočka moja
Hlavne si moja oddýchni..pokojnú bezmyšlienkovú noc prajem.
Ahoj Barka :)
Ja som už o tom tiež písala , že pre mňa podstatou dúhy je tiež tá myšlienka, že niečo spája ... a má prinášať radosť pre každého :)
Bárka,
Vasilka