Rozsnežilo sa nám. Spoza okna sledujem ako vločka za vločkou padá na autá, na domy, ako sa v odraze pouličných lámp menia na ľadové svetlušky. Milujem tento pohľad, to ticho, tú čistotu, tú nevinnosť. Milujem vločky.
Deň ako každý iný, a predsa iný. V niečom malom, v zamrznutej vločke, ktorá zmrazila niečo, čo priveľmi pálilo, niečo, čo kedysi hrialo, no dnes... Dnes je už všetko iné. Rany pokryl sneh z nebies, a ja konečne v snehu môžem robiť snehových anjelov. Presne tých, na ktorých som akosi prestala myslieť a veriť. Ale to je jedno. Dnes už skutočne áno.
Zmenila som sa. Ono, zmenil ma život, ľudia v mojom bezprostrednom okolí, aj náhodný známy, či osoby, ktorých by som najradšej nikdy nestretla. Ale ako to býva, a ako sa to žije podľa jedného z mnohých nepísaných zákonov... všetko do seba pekne zapadá, ako mozaika. Poskladaná i z rozbitých črepov, ktoré však akosi zabudli priniesť šťastie. Ale nie všetko je o šťastí, o zdraví, o kráse, a už vôbec nie o láske. Veď.. láska je len slovo... šťastie relatívny pojem, krása pominuteľná a zdravie na nezaplatenie.
Zmenila som sa. Ale veď ľudia sa menia, to je prirodzené. Len pri pohľade na sneh, na tú nevinnosť mi je chvíľkami clivo, za niečím, čo som mala a čoho som sa vzdala, a za niečím, čo som nemala, a ani nechcela mať. Ale neplačem, už ani to akosi neviem. A nemám ani tú potrebu. Nemám potrebu plakať, ani smiať sa od šťastia, nemám potrebu nenávidieť, ani milovať, nemám potrebu byť s niekým, ani ujsť na opustený ostrov sama samučičká...
.. dnes sa len chcem pozerať na vločky snehové, ktoré letia z nebies.. (Inak.. viete čo je sneh? To sa Ujo Mrázik práve šantí s Anjelikmi v nebi... :))) To som čítala mojej mladšej žabke cestou z Turca.. ).. a nemyslieť, len sa trošičku tešiť z niečoho, čo je krásne len na pár minút, kým to neroztopí môj dych, moje teplo inak aj tak ľadových dlaní.. Sledovať ľadové svetlušky, ich tanec pod lampou, necítiť nič okrem poézie písanej za oknami tvrdej reality... prečítať si krásnu báseň, rýmovanú mrázom, ktorý zachádza až pod nechty, a s ľadovými dlaňami, s teplom na duši ísť pod perinu... a aspoň na chvíľku cítiť niečo, čo niekedy mojím malým šťastím bývalo...
Začínam byť sentimentálna, a melancholická... a usmievam sa ako .... :))) A čo, dnes si to hádam aj môžem dovoliť... :)))
Krásny zasnežený večer Vám želá Vaša Bárka nepodarená :)))
..
Keď sneží
03.02.2010 20:24:25
Komentáre
;-)
Mile.
Roothanko