Dnes ma skutočne dojali a miestami neskutočne rozčúlili dve veci. Začnem ešte včerajškom, ktorý sa prelínal do dnešného dňa tiež..
1. November 89 - prečítala som si neskutočne veľa reakcií, názorov, diskusií, úvah na túto tému, ako aj som si ich vypočula osobne. Väčšina z nich bola neskutočne negatívna, a väčšina z nich vníma ponovembrové zmeny skôr negatívne, ako pozitívne. Je faktom, že ekonomicky, hospodársky, ani politicky, naša krajina za dvadsať rokov Slobody a demokracie nespravila viditeľný, hmatateľný pokrok. To nepopieram. Skôr ma rozosmutnilo, na niektorých diskusiách skutočne rozčúlilo to ponímanie, a ako som písala v jednej diskusii, fakt, že ľuďom v hlavách po Novembri 89 narástli kalkulačky a všetko to porovnávanie pred Novembrom a Po Novembri prerátavajú na peniaze. Áno, súhlasím s tým, že sociálna politika za socializmu bola "humánnejšia", že nepracovali len tí, ktorým sa pracovať nechcelo, že bytová aj pôžičková politika bola dostupná pre väčšinu obyvateľov. Je mi však nesmierne ľúto, že Novembrovú zmenu skutočne vníma väčšina obyvateľov skutočne len cez peňaženku. Ja sama žijem z minimálnej mzdy, a tí, čo ma v skutočnosti, v reále poznajú, vedia pridobre ako som na tom finančne, ako skromne si žijem, aké mám problémy, s akými problémami som sa musela sama vysporiadať, pretože o pomoci z rodiny, môžem tak maximálne snívať, a v podstate ani o ňu nestojím. Je mi neskutočne smutno, že sme prestali veriť v ľudí, človek v človeka, vo svoje hodnoty, ktoré môžeme skutočne slobodne prezentovať, že máme také možno pre niekoho malicherné vymoženosti ako je internet, satelit, literatúra, hudba, mobilné technológie, že máme slobodné mysle.
Áno, peniaze sú neskutočne dôležité. No tak isto, aj ak nie viac, je dôležité kto spoločnosť robí, akí sú ľudia, čo v nich je, akí sú, či akými chcú byť....
Žiť slobodne, sa dá aj bez bohatého konta, žiť slobodne sa dá aj z minimálnej mzdy, žiť slobodne sa dá aj keď máme hlboko do vreciek, aj keď nemôžeme dať naším deťom, po čom oni túžia...dôležité je byť človekom, skromným, pokorným k životu, úctivým k nemu, ktorý sa vie tešiť aj z mála.... Skutočné šťastie sa predsa skladá z nepatrných maličkostí, ktoré nás často krát nestoja ani cent.
2. muži, vzťahy, nevera - Dnes ráno, keď som videla slzy v očiach mojej kolegyne, hneď som vedela, o čo kráča, koľká bije a že sa moje proroctvo naplní. Jej priateľ, s ktorým bola vyše čosi roka ju podvádzal a samozrejme prišla na to. To sa nedá prehliadnuť. Ďalšia kolegyňa má hlavu v smútku už od pondelka, keď sa dozvedela, že jej priateľ, s ktorým žije niekoľko rokov v spoločnej domácnosti,namiesto toho, aby na voľné miesto vo firme kde dotyčný pracuje, dotiahol ju, aby lepšie zarobila a podobne, dotiahol svoju bývalú milenku, s ktorou paktoval pred niekoľkými rokmi, a na ktorú sa tak isto prišlo. Ďalšej kolegyni sa stalo asi to, že jej mužovi, s ktorým má osem ročného syna, vypisuje zamilované, mierne erotické esemesky nejaká "pani". Ďalšia kolegyňa, aby sa celkom nestratila v záplave účtov, a útokov od svojho bývalého manžela, dala šancu ďalšiu svojmu terajšiemu priateľovi, aj keď ona sama dobre vie, že v tomto vzťahu nebude nikdy šťastná. Jej sestra ušla z Talianska po tom, ako ju jej snúbenec pridlho ťahal za nos, snažila sa postaviť na vlastné nohy, odišla do iného mesta, tu na Slovensku, začala pracovať, zohnala si byt, a po večeroch s ním telefonuje a reve ako malá. Kamarátka s kamarátom sa striedavo rozchádzajú a schádzajú, snažia sa prekonať tieň minulosti, tiež v podobe nevery, a na ich očiach vidno, že je to o všetkom možnom, len nie o skutočnom šťastí.
Proste milión príkladov na jedno a to isté. Na lásku neláskavú. Vypočítavú, majetnícku, nevernú, žiarlivostnú, ubíjajúcu, ktorá ma spoločného menovateľa neveru. A s tou ide ruka v ruke sebaoviňovanie, podceňovanie, ubližovanie, trápenie, dávanie neustálych a donekonečna trvajúcich šancí... Chápem. Sama som to robila. Na nikoho sa nehnevám, neodsudzujem, maximálne ako maximálne nepoučiteľne poučená, mám na to svoj názor.
Jednoducho prestávam veriť v normálny, plnohodnotný vzťah. A chlapi? Niekedy cynicky som ich nazývala živočíšnym poddruhom, to miestami aj tento titul je pre ich ego a povahu prisilný.
Tu už nie je na mieste otázka, kam to speje naša spoločnosť, ale... kam to speje ľudstvo ako také??? Kde sú tie hodnoty, pre ktoré si partner svoju partnerku váži, ako človeka, ako ženu, ako priateľku? Kam sa podela láska? Kde stratila svoj kredit zo svojej definície? Kde to do pekla všetko je, keď sme už pomaly ako v Beverly Hills 90210, kde sa kur.... každý s každým?
My ženy napokon aj tak prepáčime, dáme šancu vzťahu, ktorý absolútne nespĺňa regule plnohodnotného vzťahu a časom sa z nás stanú mrchy, necitlivé nie k mužom ako takým, ale hlavne k sebe samotným. Za každou mrchou treba hľadať muža, ktorú ju mrchou spravil. A ono je to potom ako bludný kruh. Kruh plný ubližovania, trápenia, týrania sa, nedôvery, a celá tá láska môže ísť do.... a tam aj skončí... vysratá v hajzli, spláchnutá vodou do kanalizácie....
Je mi z toho zle... Je mi z toho smutno.
Rozmýšľam nad tým, či som skutočne ja tak neskutočne iná, že ma trápito, čo ma trápi, že si myslím, že by to malo byť inak, či za to môže Anna zo Zeleného domu, či Malý princ, na ktorom som vyrástla, či sme skutočne tak neskutočne prestali byť ľuďmi.....ale veď predsa...ako to spieva Ivanko Tásler...ľudia predsa nie sú zlí.... ja viem... len ľudstvo je príšerné.... Neskutočne príšerné miestami....
Ľudia nie sú zlí...len ľudstvo....
18.11.2009 20:03:59
...čo ma dnes neskutočne vytočilo, a neskutočne rozosmutnilo...
Komentáre
No a teď teda nevím, Bárko, vopravdu!
Já potřebuju, aby se rodina soudila vo to co jsem vydělal? Hovno. Nic a je pokoj svatej!
Máš poršáka? Natrhnu mu zadeček s mojí terbo Cliinkou, že se i vokna samy od sebe votevřou. Průvan jak má bejt. Protože von to neumí a já to tu poznám. Každou díru na cestě.
Mitinko
Barka
A tie vzťahy o čom tu píšeš :( . Áno medziľudské vzťahy sa zhoršili .
Je to tak ako s demokraciou , všetko môžeme , len si treba uvedomiť čo vlastne chceme , a treba sa naučiť tolerovať názory, inakosť, spôsob života, atď. toho druhého , ale nesmieme zabudnúť, ani na úctu voči iným, ani na povinnosti . Ja si myslím, že absolútna spravodlivosť nikdy nebola, ani nikdy nebude v žiadnom režime, ani v súkromí, ani v láske .
Každý z nás žije ako vie , niekto obetuje všetko pre kariéru, či peniaze , , pre šport, pre naj výkony, niekto pre rodinu a väčšina žije len tak zo dňa na deň ako sa darí ......ale sem-tam určite každý sa potkne .
Niekto preto lebo nie je dostatočne opatrný,obozretý, niekto sa príliš spolieha na to, že okolo neho je všetko v poriadku, je príliš dôverčivý a niekomu zas zákerne podložia nohy . No a tie následky si znášame individuálne ...výčitky svedomia, choroby, niekto sa utiahne, niekto sa pomstí , niekto vie ťažiť aj z nešťastia iných do nekonečna, a niekto
má všetko na háku .........nikto nie je dokonalý každý z nás robí chyby .
Barka, a vieš, čo trápi mňa?
Barka,
Pripojim aj ja svoj nazor do diskusie...
a čo sa tíka bodu 2. nielen chlapi sú hnusný, niekedy vedia byť oveľa hnusnejšie aj ženy a to bezdôvodne... ono je to s tou hnusotou asi vyrovnané. Myslím, Že by to malo byť inak, aj keď sa denno denne presviedčam na ľuďoch ktorých stretávam že to inak nieje. Stále si myslím že by to tak byť nemalo, mali by sme byť k sebe lepší... a to sa nedá docieliť tým že budme na seba hnusný.
Iriska moja
Toto sa prelína aj do bodu 2... zhoršili sa medziľudské vzťahy, ľudia sa náhlia za majetkom, za lepšou kvalitou ich života, tou materiálnou.... a čo tá duchovná???
Absolútna spravodlivosť neexistuje.. presne tak ako absolútna pravda, len my chceme, aby bola... a keď si ju nájdeme, či vymyslíme, väčšinou sa nám nepáči a zničí nás....
Nikto nie je dokonalý, súhlasím tým... no mali by sme si zachovať svoju ľudskú tvár, a vážiť si človeka, vážiť si priateľa, partnera... a klamstvo vylúčiť, či obmedziť na totálne minimum...
Mataharka
Začínam byť mrchou aj ja... a vyhovuje mi to... som spokojná, lebo viem, že si žijem vlastný život a som to predovšetkým ja, kto niekomu dovolí byť v mojom srdci...
Panigani
OPRAVA
Panigani - skutočne pre panigani
No, ako mi jedna pani povedala... plnohodnotný vzťah môže byť realny, ale potrebuje na to ZODPOVEDNÉHO a ZRELÉHO muža... a to už tak realne nie je...
P.S.: Nehádžem všetkých chlapoch do jedného vreca, ale je tu jedno veľké ALE...
ahoj barka :)
k prvému zamysleniu: neviem to porovnať, mala som len málo rôčkov, ale určite máš pravdu v tom, že ľudia pri porovnávaní pred a potom myslia skôr na materiálno, ako na slobodu, ktorá im bola dlllho odopieraná...možno fakt u mnohých platí komunistická myšlienka, že je najdôležitejšia materiálna základňa a až potom nejaká (duchovná) nadstavba...ja si ctím slobodu, s materiálnom som na tom priemerne, ale stačí mi to (asi tak ako tebe)...
k druhému zamysleniu: možno sa toho veľa nezmenilo, len som vyrástla a kým som si predtým myslela, že sa vydám a budem žiť dosmrti s jedným mužom a budem šťastná, dnes viem, že to nie je také jednoduché a o svoje šťastie musím dennodenne bojovať..myslím, že my máme plnohodnotný vzťah, tak nezúfaj ;) nevera tu bola a aj bude, ide o to, aký máš vzťah ty ku nej...môže mnoho vecí posunúť dopredu a viesť k šťastiu, alebo byť len dočasným spestrením aj tak nešťastného vzťahu (a mnohým iným)...každý sa rozhoduje sám, ako chce žiť a neverím, že sme jediná dvojica, ktorá chce žiť normálne ;) a vraj až ženy robia z mužov to, čím sú...ja poznám pár skvelých, nežných, láskavých, vášnivých :))
o svoje medziľudské vzťahy sa tiež musíme starať...dnes sú akési rozptýlené a nie tak hlboké, ale zase ide o záležitosť každého z nás...ta šťastná vo svojom svete môžeš byť a potom ani to "ľudstvo" nebude príšerné ;)
pekný večer Ti prajem!
juj, to si pekne