Moja mladšia žabka je Panna. To je prirodzené, vzhľadom k jej veku, ale mám teraz na mysli znamenie zverokruhu. Je to dosť podstatný fakt, lebo od neho sa odvíja takmer všetko.
Minulý týždeň som mala brutálny, skutočne brutálny, pracovne i v súkromí a k tomu nemalé zdravotné problémy. Človek by prirodzene očakával nejakú pomoc, či aspoň spolusúcitný prejav aj od takého malého človiečika, ako je ním Krtko prdko môj. Ale to by muselo byť iné dieťa, a nemohla by to byť Panna tvrdohlavá. A tak som ostala bez večere, v najväčších horúčkach, dokonca aj bez kávy bez mlieka, ktorú mi inak toto malé čudo tak rado spraví. Proste minulý týždeň, keď som mala toho plné zuby a všetkých možných iných orgánov a tak by mi padlo dobre, keby aspoň kapánek pomohla, správala sa presne opačne. Hyperaktivita je slabé slovo na to,čo predvádzala. Od rána do večera večne v pohybe, nielen v telesnom, ale aj slovnom. Poriadiť si vlastné veci? A na čo? Maminka spraví, aj keď je chorá.... Byť ticho? A na čo? Maminka vypočuje aj keď je chorá... Zjesť všetko na obed? A na čo? Maminka spraví niečo lepšie, presne to, na čo má malá potvora práve chuť, aj keď je chorá.... Spať v noci normálne? A na čo? Maminka zvládne moje búrlivé sny, kopance, škrípanie zubov, aj keď je chorá....
Takto nejak to fungovalo. A pritom to takto nikdy predtým nefungovalo... Nehovorí, že Krtko-prdko je najúžasnejšie dieťa, je to malý čert s anjelskou tváričkou, ktorou si kúpi aj samotného diabla! Bosorka malá! :)
Prirodzene ako matka som sa obávala, či je v škole všetko v poriadku, predsa len...prváčka, všetko nové, povinnosti, či to moje chúďatko vôbec v lavici obsedí a či nie je na obtiaž v triede a nerobí galibu, ako doma. A tak som cez obednajšiu prestávku volala triednej, ktorú som niekoľko mesiacov otravovala, aby vzala moje dieťa do svojej triedy, poznala som ju, učila aj mňa tak som vedela, že je to dobrá pani učiteľka, a že vie naučiť. S maličkou dušičkou som sa jej teda opýtala, či to čertisko jedno nepodarené poslúcha. A čo som sa dozvedela?
"Joj, pani XYZ, vaša dcérka je hotový anjelik. Je zlatučká, poslúcha na slovo, pekne tíško sedí v lavici, všetko na obed spapá, pomáha mi so všetkým, aj spolužiakom, je na ňu spoľah. Musím povedať, že patrí k najlepším žiakom v triede, je veľmi šikovná, vychovaná. Pani XYZ, na to, že ste sama, máte úžasné dieťa, ktoré mnohí v kompletnej rodine nemajú. Musím sa vám poďakovať, že ju mám v triede."
To sa mi snáď sníva....toto nemôže byť pravda...to moje čertisko???
"Ste si istá, že hovoríte o mojej dcére?", opýtala som sa s malou dušičkou, neveriac čo mi povedala, no musím priznať, že ma to pri srdci nesmierne hrialo a tešilo.
"Áno, Lenka je taký anjelik."
Slušne som sa poďakovala a zaželala pekný deň.
A v duchu som sa zastrájala ako to tej malej potvore doma vytmavím, že doma ako čert a v škole ako anjel.
Moja malá Panna sa zachovala presne ako obvykle. Po lišiacky. Aj napriek tomu, aká v posledné dni je, že je nesmierne drzá a protivná a skáče ako opica na špagátiku, a že večne melie ako mlynček...je skvelááááá....úúúžasná malá potvora, ktorá svoju matku miestami takmer zrujnuje, no keď človek počuje takéto chvály....som nesmierne hrdá, že mi je dcérou..........
Proste tie deti sú nepodarene skvelé miestami.....
P.S.: Krtko- prdko ľúbim ťa, a ďakujem. :)
O mojom malom čertovi s anjelskou tváričkou :)
28.09.2009 22:14:56
Ako sa správame doma, a ako sa správame v škole...
Komentáre
u detí
Barka, podľa mňa sa mýliš .-)