Hovorí sa, že mýliť sa je ľudské. A ak je to v skutočnosti naozaj aj tak, tak som viac človekom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Ono, človek robí omyly. A teraz nepíšem o banálnych chybách, ako pri maturitnej písomke z matiky, keď pod tlakom stresu a okolností, nevieme zrátať ani dve plus dve do hromady, ale zvlášť o mylných pocitoch. O tom, že niekedy si myslíme niečo, čo v skutočnosti tak nie je, že si spravíme o niekom mienku, ktorá nezodpovedá realite, len jednoducho podľahneme príliš osobným pocitom a strácame objektivitu.
V tom prípade treba nájsť nadhľad. Ako?
Možno odísť na víkend niekde preč, do lona prírody, s ľuďmi, ktorých milujete a pri ktorých ste sa nedopustili žiadneho omyly, nekomunikovať s nikým v kom ste sa zmýlili, alebo kto sa zmýlil vo vás. Nechať mobil v off line režime, hlavu vyresetovať, a užiť si celý víkend sám pre seba, sám so sebou, a hlavne hlboko v sebe. To pomáha. Vlastná skúsenosť, nie tak dávna.
A potom prídete domov, a zrazu cítite, že to čo ste ešte pred víkendom riešili, už akosi nemáte potrebu riešiť. Pretože, tak ako sa opäť hovorí, čas ukáže. A ja som pochopila, že sa všetko jedného dňa ukáže v pravom i správnom smere.
Ono, ale naďalej ostáva zlý pocit z mylných pocitov. Beznádej a bezmocnosť veci zmeniť, len aspoň ja, už tieto veci akosi beriem také aké sú. Na otázky odpoviem, a moje otázky už akosi nepočúvam. Stačí mi vedieť jedno... pre dnes jedno... že som sa zmýlila a mýlim sa možno stále, ale že všetky tie mylné pocity v pravú chvíľu upadnú do zabudnutia, len si treba vybrať správnych ľudí okolo seba.
Mýliť sa je možno asi fakt ľudské. V tom prípade som skutočne človek z mäsa a kostí, ktorý však nerobí len mylné uzávery. O tom som pravdivo presvedčená.
O mýlení sa
16.08.2010 22:05:26
Komentáre
barka
po ceste plnej omylov-to mi ver
to viem i ja:
v omyloch som žila-
žijem asi aj budem žit
tiahnu sa mi žitím ako nit
len nestratit pre hladanie pravdy cit..
a žit v láske
k sebe i tým druhým..
viem,že je to tažké..
no s tým sa každé ráno budím..
slnečný den želám
barka