Táák, toto som našla v šuplíku ukryté, rátam tak dva tri roky. :-) Na mnohé sa dnes inak pozerám a viem, že som to písala len tak, že to neodzrkadľovalo stav mojej duše... Na rezignáciu som už pristará a tú mám úspešne za sebou už niekoľko rokov. :) No dnes keď som to našla a prečítala si to po rokoch, vzhľadom na niektoré skutočnosti som si uvedomila, že nezáleží na tom, čo sa nám stane,koľko máme odžité, koľko máme rokov, a či máme na to právo, alebo nie, ale niečo, niekto, či my samotní sa donútime rezignovať. Áno, dnes ma ide z toho pepka trafiť, lebo nem viem, ako mám rezignantovi pomôcť a vidím viac než on, ale tak isto viem, že tento priekak života si každý z času musíme priekakať sami, aby sme proste opäť vstali. Niečo ako reštart. Len modlím sa, aby po tom reštarte ostali uložené niektoré dôležité dáta.
No, takže dnes celkom a do bodky s tým, čo som napísala nesúhlasím. Schválne som to neopravovala a nekecala si do toho :) Dnes je pre mňa dôležité, že realita je taká aká je a že sa vždy zmeniť dá. Záleží len na nás. :)
Realita všedných dní nás zázračne spája a kruto rozdeľuje. Na štrbinkách vlastných slabostí strácame príliš mnoho a namiesto toho, aby sme do nich zasadili pevný strom našich skúseností, schopností a našej sily a ľudskosti, akosi apaticky a ľahkovážne dovolíme prehlbovať naše štrbiny až do nezvratných priepastí, z ktorých sa zúfalo necháme zhodiť až na samotné dno. Len preto, aby sme mali argument na naše bôle a rany osudu. Je to jednoduchšie. Vyhovoriť sa na niečo, o čom sme presvedčení, že my to ovplyvniť nemôžeme, či nechceme.
Stojíme ľahostajne na kraji priepasti s rukami vo vreckách, čakáme na to, aby nás niekto sotil, dobrovoľne padáme znova na držku a znova a znova vstávame a ideme ďalej k ďalšej priepasti. Ďalší pád, ďalšie oprášenie, ďalšia priepasť. Nekonečný kolotoč, z ktorého sa nám môže tak maximálne zakrútiť hlava, zdvihnúť žalúdok a my sa môžeme na všetko vy.... A s prázdnym žalúdkom pokojne dezorientovaní, či preorientovaní ideme ďalej.
Poniektorým stačí vziať si Kinedryl, iní sa podvolia tejto bulímii, prinajmešom sa opäť budú mať na čo vyhovoriť. (Nobelovu cenu tomu, kto vynašiel výhvorky!) A v najhoršom prípade ich zatvoria do cvokárne. Veď aj tie sú pre niekoho.
No pokiaľ človek nestratí svoju ľudskú tvár, svoje sny, túžby, ciele, vyrovná sa s faktom, že žiť je krásne a žiť sa skutočne aj dá, má šancu. Šancu na úspech. Úspešný a plnohodnotný život, nielen na prežívanie v preľudnenom svete.
Ono, tá realita je v konečnom dôsledku vlastne taká, akú si ju urobíme sami. Sú veci, ktoré sa ovplyvniť nedajú, no je na nás aké stanovisko zaujmeme. A ako s obľubou hovorím, veci skutočne nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú.
O realite všedných dní spred pár rokov
12.07.2009 19:20:01
Realita všedných dní spred dvoch troch rokov

Komentáre
Hm, Bárka
Realita trvá len okamih
Môjmu veľmi dobrému priateľovi, snažím sa byť miestami múdra ako šalamúnové vajce, miestami krutá ako najväčší krutovládca, miestami nežná a milá ako mačiatko, a ništ! och...vrrrrrrrrrrr
včerajšok je história, zajtrajšok tajomstvo, dnešok prítomnosť...
a možno priateľovi stačí, že vôbec si, sladká, horká, slaná aj kyslá...:-))
O_ô
eeee
Barka
Roothy
Barka, tak rozhodne to nevzdávaj a husti do neho
Derechurka moja
čí je to výrok.. o tom včerajšku, dnešku a zajtrajšku?..
dievcata moje, vsak ja normalne neviem:)
ell
..neva barka.. ja som jeho autorstvo pripisovala niekomu inému..
Ell
zhruba pred polrokom mi to napísal jeden muž..
ale ked si to čítala tak dávno,tak to asi tiež len odnekial vyčítal..:))) asi..:))
No moja,
nieeeeeeeeeeee.. to ja netvrdim,že sa za autora vydaval..:))
a iluzie si mi nevzala.. urobil to sam..:)))
V tom sú oni skutočne skvelí
..:)))).. jo.. vždy vedia prekvapiť..:)))
Barocka ja sa hlasim
Ell
Roothy
a sa ti práve zas podarilo...vziať iluze...do kukurice tam... a viem, že máš možno aj pravdu, ale poznáš ma, že ja musím všetko spraviť a vyšťaviť sa na minďar...pretože ak nespravím pre to 120% tak nespravím nič!
muži vedia byť nadmieru kreativni, pokial si tou kreativitou buduju vlastný prospech..
Muži vedia svojou kreativitou zvýšiť vlastných prospech
skrátka... podceňuju nas..:)))))))))
Nemyslím, že
by sa to dalo prirovnať aj že okná vesmíru dokorán...keď vezmeme teóriu, že muži sú z marsu a ženy z venuše :)
no jo.. ale podcenuju nas v tom,
niekedy je to k popukáni.. niekedy z zaplakáni..
skrátka.. muži..:))
Muži
Vieš, ako sa hovorí, že oni síce vedia, čo s nami, aj keď niekedy o nás bez nás...ale na margo žien (nie zas každá ej taká) sa zas vraví, že my ženy síce nevieme, čo chceme, ale vieme ako to dosiahneme :) Alebo žeby sme len strúhali formu, že nevieme, čo chceme? Veď že vraj muži nemajú radi sebavedomé ženy :)
Barka
Pekný a spokojný večer.
Vikinečka
A po rokoch môžem skonštatovať, že nič lepšie ako dobre vyvinutý a fungujúci šiesty zmysel zrejme nie je. A tomu ja verím strašne moc. Vždy ma dovedie tam, kam má. Aj napriek ťažkostiam...proste viem, že to tak má byť. :) Pekný podvečer druhého dňa aj Tebe