Život skutočne plynie miestami až neskutočne rýchlo. A miestami sa niečo vlečie dlhé roky s nami a my si časom uvedomíme, že sme si na to zvykli, aj keď je to pre nás nepohodlné, nevýhodné, či to má v sebe nejaký negativizmus.
A často krát si vravíme, že nechceme od života tak veľa... sú ľudia, ktorým stačí skutočne päť minút len pre seba. A tu prichádza neskutočný paradox, a nie je to ani tak o paradoxe ako skôr o satisfakcii, pocitu zadosť učinenia, akéhosi revanšu za všetko, čo sme nestihli. Zrazu tých päť minút trvá neskutočne dlho, aj keď ručičky na hodinách hovoria o niečom inom. To nie je dôležité. Dôležité je konečne na chvíľu zastaviť, vypnúť, prepnúť, zabudnúť, pripomenúť si, že sme ľudia, že žijeme svoje nedokonalé životy nedokonalým spôsobom no dokonale vieme vycítiť, vieme sa vcítiť, vieme byť niečiou spriaznenou dušou a nejaká spriaznená duša je pri nás.
Hovorí sa, že šťastnými môžeme byť len kratučký okamih, pretože pocit šťastia trvá krátko, práve pre jeho silu, energiu a posolstvo čo v sebe obsahuje. A je úžasné, keď vo svojich piatich minútach dokážete byť šťastným...
Možno toto nie je vhodný príspevok na toto obdobie, ale kedy je vhodné byť šťastným? Nikdy a vždy zároveň. Nikdy preto, že si často krát povieme, že teraz nemáme čas na svojich päť minút, pretože povinnosti, domácnosť, deti práca, priatelia, rodina.... No ak si nenájdeme čas sami pre seba, všetko ostatné akosi časom stratí význam a my zostaneme len akousi figúrkou v rukách niekoho iného... naše ruky, srdcia, duše ostanú prázdne a my sa staneme mŕtvolami na dovolenke... a potom... potom nám ostávajú len svetielka v kahančekoch...
Je dôležité si uvedomiť, že napriek akýmkoľvek ranám, napriek stratám svojich blízkych, najbližších, my žijeme...a máme v sebe tú silu nájsť si čas na svojich päť minút.... Hoci aj dnes, keď tých päť minút strávime spomienkou na niekoho, kto tu fyzicky nie je, ale v našich srdciach ostáva navždy..a spomienka na neho časom stratí na intenzite bolesti a my si spomenieme, koľkokrát sme tých svojich päť minút strávili práve s týmto človekom....
Človek má úžasnú schopnosť... človek nezabúda... aj keď často krát nastanú situácie, na ktoré by sme najradšej zabudli... Ale pamäť funguje na princípe, že si pamätá všetko, to dobré, aj to zlé... A je na nás, ktoré spomienky budeme spomínať častejšie...
Prajem vám krásnych päť minút v znamení spomienok na niekoho, kto nám venoval svojich päť minút....
Päť minút
31.10.2009 14:57:33
Komentáre
Bárko, svíčku Ti teda nezapálím,
Vidíš, že se u Tebe asi krade, protože mne můj šystém nepustí poskytovat citlivý údaje a autorizovat se. Nevadí. Nic to nemění na tom, že si Tě vždycinky rád přečtu.
Ahojkček :-))
Mito