barka

Proste si ... SKVELÁ!

toto bolo nesmierne milé...a si darček od Boha, tomu ver...:-)))

...ďakujem...:) Som trdlo...ale aj tak ma máš rád :)

..ďakujem aj Tebe, dievča zlaté.. :)

Nevadí, však spoznáš ozajstného Miťa:-))))
Materinské krivky môžu byť, keby som raz chcel mať materinské krivky, tak tie Tvoje beriem:-))) Aj keď na materstvo sa už nejako necítim:-((
Stár, starec, svieca dohasínajúca, kyslíku mladým, dorastu, kradnúca, tepla poskrovnu, páči sa mi Tvoja sebereflexia, podčiarknutá, pravdepodobne autoportrétom. Neviem, kto Ti to spravil, ale pojal to poeticky. Síce mám s poetickou školou dosť problém, z poetického krúžku ma preradili do výtvarného, potom do krúžku mladých fotodokumentaristov, následne, v záujme koexistencie rozvoja mojej osobnost,i do hudobného, tam som pohorel s Cestárom na ceste do Darwill a nevedel som druhý hlas, furt som ťahal za frontmana, ani za toho oného, potom výtvarný, vodtud mne vyhodili, prepáč, preklep, preradili pomerne záhy do krúžku ľudových umení. Čipkovanie mi nešlo hneď od počiatku, chcel som sa nájdut v keramike, ale sa to zvrtlo, všetko sa to vykydlo a posr...l sa kruh, tak som skončil v športovom. Tam sa mi páčilo dovtedy, než som si spravil pri prehadzovanej, čítaj volejból, meniskus. S tým ma vyhodili ze Svateho vŕšku, lebo som fajčil a posléze ma primár našiel so sestričkou v gynekologickom oném, že kresle, alebo ako vám to prezentujú.
Tak so absolvent sportovního kroužku. Však dobre, poetici a rozaici, však vám všem fandím a držím všechno možné.
Tak už veríš, Bárko, že Ti píše MIto?
Ahoj, a nádherná , poetický večer na sklonku pracovného týždňa, s trochou erotickej nostalgie:-))))
Čauko a fandím Ti!!!

niekedy sa asi trápime zbytočne, len si strpčujeme život
s malichernosťami , veľmi pekne si to všetko napísala :)
keď som si ťa prečítala,prišla mi na um tá pesnička :

"život je jen nachvíli pujčený dar ..."

"Nikdo není čisý...
jen někteří lidé snad mín.... "
http://www.youtube.com/watch?v=W3-1-vV6ZPQ

viem , že si zakúsila v živote všeličo . ale všeličo dokážeš dávať . si krásna žena . dušou aj telom . smútok , ktorý Ťa obchádza a z neho pramení aj Tvoja sebareflexia je samota po chvíľach dávania sa svojmu okoliu . Barka , v tomto neviem pomôcť . lebo povzbudzujúce slová sa len kopia a ich naplnenie len pomaly prichádza . nemysli na to po čom túžiš . možno potom skôr naplnia sa Tvoje sny a túžby . Barka , veľmi Ti želám aby Tvoj život našiel ďalšie potešenie .

skoro ako o mne...lenze Ty si na tom lepsie - mas menej rockov, menej kil, iba jednu bradu:)
Mas dve krasne dievcatka, ja dvoch synov dospelakov, ktorych lubim najviac na svete...snov mam stale menej...ale inak mi nevadi, ze som nedokonala, kto by uz potom so mnou vydrzal...
Mas to v mnohom tazke, i ja uz mam vselico za sebou a este ma mnohe caka, ale:
si mlada, krasna, zdrava, uprimna, mas charizmu, priatelov, dve uzasne deticky, pracu, robis to, co chces ty sama...a mas macicku, podobnu ako ja:)

Tvoje komentáre mi vždy vylúdia úsmev na tvári.. Som rada, že sa Ti páči čo píšem, nie je veľa takých, ale to ma netrápi.
ďakujem krásne a pekný aj keď upršaný víkend prajem.. :)

..rada ťa opäť vidím na mojom blogu. A ďakujem veľmi krásne za link... úúúúúžasné...

Som ti vďačná za úprimné slová... niekedy človek nepotrebuje povzbudenie, stačí, keď ho niekto vypočuje, či stačí keď si ho niekto "prečíta" aj bez komentovania.

Prestala som veriť vo svoje túžby a sny, je to tak lepšie, ale akosi si neviem pomôcť, milujem život, so všetkým, aj s tými fekálnymi zážitkami,ktoré nám miestami prináša... Vždy som verila, že život je jednoducho úúúžasný... a je to dar od Boha, aj keď on sám si miestami s nami robí čo chce... Ale ako sa hovorí...nič nie je nadarmo...
Pekný víkend aj tebe prajem.

...musím ťa "sklamať".... tá cica mica nie je moja... :) Len som si "požičala" na chvíľu, ktorú takto zväčnil Roothy :))

No, a ver, či never, čo by som ja dala za to, keby som mala aspoň náznak druhej brady??? Nie je to bohviečo, keď sú ti veľké nohavice, čo som si kúpila minulý mesiac s veľkosťou 27 :(

A možno raz skutočne budem robiť aj to, čo skutočne chcem, zatiaľ sa takto realizujem aspoň v básničkach :)

Pekný víkend badiánová Hanuška :)

velkost 27 nepoznam...bojujem s inymi cislami...ver mi, dve brady, to je nieco priserne, najma na fotkach:)
Kila naviac ani nevravim...nevies si predstavit, co je to ist do kopca, ked mas pred sebou tlacit obrovske brusisko...vzdy sa strasne narobim, kym ostatni vybehnu lahucko:)
Lenze, je to moja chyba, neodpustim si nic dobre, ziaqdny system v stravovani, pohybu malo...motivacia ziadna...pohlad na stihlu zenu je neporovnatelny s pohladom na slona, to mi ver:)

A ja chodím po meste a ticho a miestami aj nahlas závidím tým "sloníkom" aké majú krásne úchytky lásky na bokoch, že nič z nich nevysí a nemusia chodiť nakupovať do detského oddelenia..:)

no tedaa...keby to slo aspon na chvilku vymenit alebo scitat a vydelit dvomi:)))
Uz nepamatam, ake to bolo nosit obtiahnute sexi tricka, saty na osom pase so sirokym opaskom, mini, obtiahnute rifle, nepotenie sa:))) Jaaaj, jeden den by mi stacil, opat byt za krasnu:)

prečítal som si Vašu báseň ... je úprimná...a predsa sme akosi tak všetci od Boha...

Iriska napísala jednu pravdu...častokrát sa zaoberáme malichernosťami... pozri sa na naše komentáre, ja závidím Tvoje plné krivky, to, že Ťa je za čo chytiť, že si bacuľka, plná života a entuiazmu, Ty mne závidíš moju štíhlosť... Bavíme sa tu o postavách... ale postavy z našich básničiek majú presne to, čo máme aj my dve... srdcia... a práve srdce človeka robí tou krásnou bytosťou, srdce nie je pominuteľné ako postava, môžeme ho zaodieť do značkových tričiek a je jedno, či je to veľkosť XS alebo XXL... ono hovorí, to čo v nás je a to akými sme..krásnymi ženami...
Hanuška moja, Môj veľmi obľúbený citát od neznámeho autora znie: NA SVET PRICHADZAME AKO NEOTESANY MRAMOR. A AZ PROSTREDNICTVOM BOLESTI A RAN SA STAVAME KRASNE TVAROVANYMI SOCHAMI. PROSTREDNICTVOM BOLESTI TOTIZ DOSPIEVAME...

.. A nezabudni na jedno.. pre svojich najbližších si tou najkrajšou sochou práve Ty! Taká aká si, či napriek tomu, či práve preto...