Sama neviem, kde som po prvý krát počula túto pieseň. Ale tak ako aj v prvom prípade, aj tu som vedela, že ju poznám z nejakého filmu, len dodnes neviem z ktorého. :)
Dlho som sa nevedela dopátrať po interpretovi, dlho som ju nosila len v hlave a nemala som možnosť ju hmatateľne vlastniť. Podarilo sa to až Peter Panovi, ktorý mi ju našiel, napálil na cédečko, presne 16 násť krát, aby mi to cédečko išlo od rána do večera nonstop stále a furt. Bolo obdobie, keď som nepočúvala nič iné.
Pamätám si ako som mala dovolenku, pustila cédečko do prehrávača a ono mi šlo nonstop, na plné pecky, umývala som okná a Peter Pan len s nemým úžasom sledoval ako sa tvárim, že vlním, vlastne hrkocem bokmi. :)
Milovala som tú pieseň...a mám ju rada dodnes...je citlivá, ľudská, jemná, decentná, evokuje smútok, ale aj radosť...radosť zo života...proste mi pripomína dúhu... :) Ten pocit, ktorý mám keď tú skutočnú vidím..keď búrkové mračná vystrieda pálivé slnko a všetko je zrazu jasnejšie, čistejšie, krajšie, farebnejšie....
...nech tú dúhu nosíte v sebe aj vy.... :)
Somwhere over the Rainbow
29.10.2009 20:30:01
Trošku dúhy pre vás :)
Komentáre
Supeeer
Dodowko
opat chvalim, chvalim, chvalim:)
verziu, ktoru si dala sem, mam najradsej...citim z nej nadej, ze tu duhu raz dosiahnem:)
... :-))) ...
Pekné...