Stratila som múzu,
kdesi v hĺbke života,
ostala som chladná,
miestami bezcitná.
Stratila sa,
prázdno po nej zostalo,
to čo dýcha v nej,
vo mne dýchať prestalo.
Odišla, v tichosti, po tme, bez slova,
nechala ma tu samotnú,
bez citu, bez lásky, bez svetla,
na mieste, ktoré bez nej neviem žiť.
Strácam sa, a beznádej robí mi spoločnosť,
chcem svoju múzu znova späť,
jej smiech, jej radosť,
jej dušu, ktorá mojej blízka bola.
Ja pozerám do vločiek snehových,
či nie je aspoň v jednej z nich
a nezoslalo mi ju nebo,
tak ako tisíc krát pred tým.
Sneh topí sa mi na perách,
ruky chladné od zimy schovávam do vrecká
a po snehu, sama, bez nej,
odchádzam do krajiny chladnej.
...a z neba na mňa múza usmieva sa...
Komentáre
Barka
Múza príde