barka

Konečne bola tá správna konštelácia hviezd. Teda cítila som to ja. Cítila to aj moja Krásna víla aj môj Jednorožec. Nebolo nič lepšie ako sedieť v útulnej kuchyni, počúvať všetko možné, od Prodigy, cez Israela Kamakawiho, cez komerciu hranú v komerčnom rádiu. Na stole nebolo jedno voľné miesto, a mne konečne absolútne nevadilo, že je tam taký neporiadok a že veci nie sú správne zoradené a usporiadané. Bolo mi to jedno. Šlo o niečo iné. Iná priorita. Priorita, ktorá konečne za splnu Mesiaca bola naplnená do bodky a do písmena. Jednoducho šlo o pohodičku pohodu... preplnený stôl, notebook, španielske víno (nech nám slovenský vinohradníci tento krát odpustia), sviečka, tarotové karty, cigarety a moje papieriky a pero na zapisovanie všetkého, čo by ma mohlo napadnúť.

Stretli sme sa skvelá, no tak trošku divná zostava krásnych, mladých (tridsiatnici sú predsa stále mladí J) ľudí. V našich srdciach by sa našlo kopec bolesti, sklamaní, či akéhosi vákua, ktoré tam zanechali ľudia, či udalosti posledných dní, týždňov, mesiacov. No nálada bola skvelá. Od plaču na kraji našich očí, sme miestami vybuchovali do hurónskeho smiechu. Čo na tom, že bol nočný kľud. Čo na tom, že by sme sa možno nemali tak baviť. Čo na tom, že sme mali miestami „sprosté“ reči. Čo na tom, že sme boli sami, opustení, bez niekoho kto by nás mal skutočne rád... takých akí sme boli, či napriek tomu, či práve preto...

Ako to však býva v takéto chvíľky, v takýchto piatich minútkach pre nás samotných, na záver musí prísť nejaká tá prudko inteligentná myšlienka. Pri červenom víne mi to vždy pálilo, a mozgové bunky akosi prišli na to, čo som si zubami nechtami nechcela pripustiť. A za pomoci Krásnej víly a Jednorožca som prišla, vlastne sme prišli na to, že život s Použiteľným mužom – tzv. Dobrou dušou, je omnoho komplikovanejší, ako život z Nepoužiteľným mužom – tzv. Hajzlom... Prečo?

Uvediem príklad... Krásna víla sa v tieto dni rozchádzala s niekým, kto ju mal úprimne a čisto rád...len mu niečo chýbalo... nie tie všetky svinstvá, ktoré jej napríklad  spôsobil Debil, otec jej detí, bez toho sa každý normálny človek skutočne veľmi rád zaobíde (museli by ste poznať Debila, v skratke arogantný, vypočítavý, pomstychtivý chlap, ktorý si na pomstu vybral cestu cez deti. Na to netreba komentár. ), ale niečo tak skutočne živelné, možno nie vždy celkom správne, akási akčnosť, ktorá následne vyvolá reakčnosť, nie však takú atómovú. Aj keď miestami je celkom fajn, keď atómy lásky kapánek vybuchnú. Aspoň je vzrúšo, a hlavne, dozvieme sa o tom človeku aj niečo viac. Proste rozchádzala sa s človekom, ktorý ju miloval, ktorého mala rada, no nemilovala a cítila sa neskutočne zle, pretože mu tým prirodzene ubližovala. Je ťažké rozísť sa s človekom bez pádneho dôvodu...nevera, klamstvo, útoky a podobne. Ak sa rozchádzame s niekým preto, že nevieme prečo ale jednoducho to nefunguje, ťažko to vysvetliť a zdôvodniť. Našťastie Krásna víla nepoužila frázu...si pre mňa až príliš dobrý, zaslúžiš si viac, no možno niečo také myslela.

No proste rozísť sa s Dobrou dušou nedá. A žiaľ, ešte nie sme natoľko dospelé, aby sme s ňou vedeli aj žiť. Neviem prečo. Ako sa hovorí...my ženy nevieme, čo chceme, ale vieme  ako to dosiahneme. A vieme, čo nechceme, a predsa máme toho viac než dosť. Skĺbiť a správne aplikovať tieto myšlienky v reálnom živote....uf...snáď sa to naučíme. Sprosté nie sme. J Len akosi stále si vyberáme nesprávne typy. A to, čo v podstate chceme....milujúceho muža, chápavého, ochotného pomôcť, zodpovedného, správne uleteného, môžeme mať pod nosom, ako napríklad Jednorožca, aj tak ho nevidíme. Malo by byť viac Jednorožcov na svete, aby sme ich skutočne začali rozpoznávať. J

Škoda, že ten náš, nechce maminky s dvoma deťmi. J

Napriek všetkému však s Krásnou vílou, a aj s Jednorožcom veríme, že napokon dopadne všetko dobre, a presne tak ako má, že skončíme v náručí, v srdci Dobrej duše a konečne skutočne pochopíme, že žiť sa s ňou dá, a že žiť s ňou aj skutočne chceme. Že je to presne to, čo sme tak dlho hľadali, a že sa toho nevzdáme. Že máme dosť komplikovaných vzťahov s Nepoužiteľnými mužmi, a hlavne a čo je podstatné, že si skutočne zaslúžime milovať a byť milované, tak ozajstne, skutočne, zo srdca, pre srdce.