Z dní sa stal sivý prach,
rozmýšľam kto z nás dvoch
má väčší strach
z lásky samotnej.
Hodiny plynú mimo nás,
nestíhame milovať sa zas
a dni utekajú prirýchlo,
z toho, čo bolo ostalo pramálo.
Vytratila sa radosť,
úsmev už nehrá prím,
každý vo svojej posteli
nespokojne sám spí.
Sivý prach reality zasypal nás,
všetko krásne vzal si na milosť čas
so sebou v batôžku spomienok ružových,
na časy, ktoré len nám patrili.
Komentáre