Na nočnom stolíku mi leží Matkin. Teda nie on, či ona , lebo ako je známe, jeho totožnosť nie je známa. Po štyroch rokoch som opäť vzala do rúk jeho Polnočný denník, ktorý hneď na prvej stránke archivuje miesto a dátum, jeho zakúpenia. Začala som čítať. Ale neviem, či mám chuť čítať niečo, kde sa sex skloňuje v takmer všetkých pádoch, rodoch, čísiel, podľa každého vzoru aj nevzoru. Vedľa mňa spokojne spí moja osemročná Žabka číslo dva. Je neskutočne krásna, keď spí. A sú dni keď som vďačná za to, že konečne zaspí. Pred tým si, ale priam rituálne musí vyukladať všetkých svojich plyšákov - Broňu, Giginu, Krysu-Vasilisu, Miša so Zuzkou, Itala, Dežka a Ďura. Vďaka Bohu sa za nich už nemodlíme. S krátkeho.. Anjeličku, môj strážničku... bola isté obdobie večer, čo večer priam telenovela, miestami strácajúca nasledovné vety..
Vždy ma fascinuje ako pri svojom temperamente, akčnosti, miestami reakčnosti, pri samom skackaní, hopsaní, rôznych scénických tanečkov a hlavne pri večnom kvákaní dokáže moja Žabka číslo dva tak rýchlo zaspať. Jednoducho sa mi otočí zadkom a spí. A za pár minút si už mrmle čosi vo svoje ťažko identifikovateľnej reči niečo, čomu ani vlastná matka nerozumie. V ďalšej fáze, ktorá nedá na seba dlho čakať, si pokojne chrapká, škrípe zubami a poprdkáva. Niekedy mám pocit, že robí všetky veci naraz.
Cez pootvorené balkónové dvere počujem ako prší. Ešte pred hodinkou to vyzeralo tak, že sa strhne poriadna búrka, ktoré predsa len milujem. Teda tie ozajstné, prírodné, fenomenálne a pre mňa tak fascinujúce. Vietor hral s porozhadzovanými PET fľašami na poloprázdnom parkovisku pod našimi oknami futbal. A miestami dával góly cez všetky čiary. Pre istotu som dala z balkóna do izby moje gazánie, verbeny, no hlavne moju slnečnicu, ktorú som pred niekoľkými dňami dostala od mojej Slniečkovej víly, od mojej priateľky. Cenila som si ju. Obe. Slnečnicu, aj moju Slniečkovú vílu.
Dážď pravidelným rytmom ohlušuje dnešnú poslednú májovú noc. Mám ho rada. A si aj viac ako nejakého konkrétneho muža. Teda, mám priateľov - kamarátov, ktorých neskutočne ľubkám, s jedným dokonca bývam v spoločnej domácnosti. Ale neviem, či jestvuje nejaký muž, ktorý by sa podobal dažďu - jeho rytmike, schopnosti zavlažiť a znovuzrodiť, schopnosti niečo vytvoriť, z maličkého semienka vytvoriť nový život, pomôcť postaviť sa nohy a dať niečomu zmysel.
Pred štyrmi rokmi, keď som si kúpila onoho Matkina, teda jeho knihu, mala som po boku dvoch mužov, o ktorých som si v istú dobu môjho života myslela, že sú mojim dažďom a pršali vo mne. Dnes viem, že to boli kruté prívalové dažde, ktoré zmyli zo mňa všetko, a takú nahú, topiacu sa v ich kalných vodách, nechali ma s visiacim otáznikom, či prežijem alebo nie. Prežila som. Voda však vzala kúsok mňa a pripravila nové elementy, ktoré ovplyvňujú môj život, mňa samotnú a nepriamo životy mojich najbližších. Asi to tak malo byť. A možno nie. Kto vie. Nikto. Nik netuší a nevie, čo vo mne zostalo - pod nánosmi bahna, čo voda vzala a nechala. Tak to chcem.
Po štyroch rokoch už o sebe akosi nehovorím. Teda o mne samotnej. O mojom najintimnejšom vnútri. A nehľadám nikoho, komu by som sa chcela zdôveriť. Pretože viem, že by som nemohla. Neverím.
Život sa mi zmenil. Ja som sa zmenila. Moje Žabky sa zmenili, vyrástli. Staršia spokojne spí vo vedľajšej izbe, zatvára sa do svojho sveta, a mne sa občas podarí, že mi otvorí, keď potichu, s pokorou a láskou klopem na jej dvere, popríde miestami až zúrivo trieskam. Aj to považujem za úspech. Vo svojom takmer pubertálnom veku za tými zatvorenými dverami je moja Žabka číslo jedna. Moja prvorodená. Úžasná poloslečna, s nádhernými veľkými zelenými očami, ktoré jej miestami závidím. Musím priznať. V tých očiach schováva otázky, na ktoré by rada vedela odpovede - od otázky, čo znamená erekcia, až po slovíčko sofistifikovaný. Je zvedavá, nie však tak detinsky. Len hladná po informáciach. A pritom večne zasnená. Večne myšlienkami úplne mimo, čo ma miestami vytáča do nepríčetnosti. Ale nech je taká. Nech zbiera informácie, a nech nikdy nezabudne snívať. Je to jeden z mála rajov, kde môže byť človek skutočne šťastný. Vo svojich snoch.
Aspoň ona sníva. Ja som akosi prestala. Snívajú sa mi síce akési "predpovede". Proste viem, že sa niečo stane, miestami dokonca aj komu. Neviem to ovplyvniť. Aj keď som sa snažila. Nemyslieť na to, nemať pocit, že sa ešte niečo stane. Bol tu názor, že to týmto spôsobom akosi priťahujem. Kiež by som to mohla ovplyvniť niečo iné. Vrátiť čas? Možno. Možno by som nedovolila, aby ma do určitej miery zničili prívalové dažde. No možno by som aj napriek ich deštrukcii nevidela dúhu, ktorú som pri nich pár krát videla. To musím priznať. Aj keď nerada. Je to relatívne. Čo by bolo keby... Keby som šla na vysokú. Keby som sa nerozišla s mojou prvou láskou. Keby som potom sklamaná nevhupla a neušla do vzťahu s odomňa od dvadsať rokov starším mužom - gamblerom, s ktorým mám moje dve Žabky. Keby som si nezačala s pánom Dokonalým. Alebo keby som si ten vzťah udržala. A detto pri Peter Panovi. Keby som ... keby som to všetko spravila, či nespravila, bola by som iná. Šťastnejšia? Ktohovie...možno.. relatívne.. Nie, nezmárajú ma výčitky svedomia, aj keď sú prirodzene na svojom mieste. Ono ten môj život predsa len akosi plynie. So svojimi starosťami, i radosťami. S láskou k Žabkám, bez lásky k mužovi. V domácnosti s mojim najlepším priateľom, i bez domu.
Keby som sa však vedela pritúliť do dažďa, pršala by som šťastím, láskou, a pokojom. Tým, čo mi predsa len akosi chýba. Aj keď to nechcem pripustiť. Keby som bola dažďom, zmyla by som stopy zla, nenávisti, závistí, a podobne. A možno by som sa rozpršala do dúhy v tomto sivom svete...
Keby bolo keby...
... zmyla by som spomienky z pred štyroch rokoch... možno... je to relatívne..
Keby bolo keby
01.06.2011 13:03:28
Komentáre
Barko, kdyby bylo tak jak není,
"bylo" slovesným tvarem "bude" )))).
Uvidíš, že se to zlomí! Je to tak zařízený.
.
Bárko,
mitko
Né, Bárko.
Ale, když už jednou přijmu zodpovědnost za svoje , svá rozhodnutí, neměl bych ji vytěsňovat. Dá se to vůbec?
barka
preto len:
zdravie + šťastie + aj majetok nech ti rastie a žabky do krásy a múdrosti..a radosti i pokoja dosýtosti..
ešte stále dobre si na tom-kým žabiek je plný dom..
smútku nastane plný sál-ked pre každú príde si žabí kráľ..
preto užívaj si prítomnosti..
a zlé zamkni v trinástej komnate do minulosti..
Tam v komoře v hrnci,
Nebude už jako bylo, to 5íká už i Milo.
nebude už jako bylo
tak nech Mílu i Barku štestí potká.. :-)))
když máš Míla-vtip...je na svete líp... :-)))
A radost převeliká nastane,
Jako s tím trosečníkem a zlatou rybkou na ostrově ve žraločí zátoce. No stalo se a vona mu, ta rybička, že pusť mně! Prdlačku Tě pustím, nejdřív pčání splněný. Tak dobře, odvětila rybička. Byla zlatá, usrozuměná.
Udělej mi most!
No a co se nestalo. Vona vám jako chtěla ten most udělat, fakt se snažila, ale fláklo to s ní na záda. A vona, že: Promiň, trosečníku, já jsem to už hrozně dlouho nedělala!
BARKA
PS: Mito aj teba pozdravujem!
Ďakujem
A ďakujem aj za všetky priania.
HELP