barka

Zlomili mi sny.

Neviem, či to bol ten prvý,

či posledný.

Či ich to vôbec aj niekedy mrzí,

či ľahostajne pristupujú k spomienke na mňa,

ak vôbec je nejaká

kdesi kamsi v hĺbke srdca

presne toho, čo zahralo sa na sudca

a vyrieklo ortieľ-

-odsúdená na doživotie.

Aj tak je to jedno,

život akosi ďalej plynie,

aj s fraktúrou na duši.

Veď žiť sa aj tak nejak musí,

či sa chce a či nie,

je to predsa ich svedomie.

Zlomili mi sny,

a ja nehnevám sa na ich chyby,

no už nemilujem ich,

každý nech si žije v nich

ak si je vedomý tej jedinej,

zlomenej.

Zlomili mi sny.

No a čo?

Idem ďalej,

a viem aj prečo.

Pretože nezlomili mňa,

len sny moje,

a ďalšej noci tmavej

môžem si opäť snívať..

..sama..bez nich..pre seba..