Ako tak po večeroch, nociach posedávam na balkóne a vychutnávam si letnú oblohu ako na dlani, zo dňa na deň mám čoraz väčší pocit, túžbu, či sen, sedieť si vo Veľkom voze a voziť sa po nočnej oblohe, mojim blízkym, či vzdialeným strážiť v noci ich sny, dávať pozor na zblúdilé dušičky, utíšiť plač najmenším, i tým, ktorí sa hrajú na najväčších, len tak si prehodiť nohu cez voz, a nechať sa viezť nočným životom.
Lenže, večer čo večer, noc čo noc, tak maximálne fajčím na tom balkóne a túžobne pozerám na Veľký voz. Nohu si v noci tak maximálne prehodím cez moju žabku (čo je však oveľa krajší pocit, ako mať ju preloženú kdekoľvek, na komkoľvek),alebo tak opačne, ona ju má prehodenú cezo mňa (je po maminke :)). A sny si miestami neustrážim ani ja sama, nie to ešte niekomu inému. Keď spím, nevnímam, či niekto plače, alebo sa smeje, proste spím a bodka. A v noci sa miestami, a miestami dosť často prebudím, aby som skontrolovala, či mi niekto môj Veľký voz neukradol. Keby sa to tak stalo, tak dotyčný sa má po kefe! Na to môžete vziať jed! A zmierila som sa už aj s tým, že ráno, keď sa prebudím, päť minút pred tým, ako mi zazvoní budíček, už svoj Veľký voz nem vidím. Niekedy ma to vie dokonca aj vytočiť, lebo v rámci mojej rannej prvohodinovej lenivosti, a nekomunikatívnosti, by som ho veeeeľmo rada použila ako taxi službu. Lenže som si vedomá, že za nebeské služby sa nekresťansky veľa platí, tak ma potom teší fakt, že som neskutočne nekresťansky ušetrila.
Ale aj tak... záávidím.. priznávam sa dobrovoľne, a ani nie na silu, vedomá si faktu, že som práve v túto chvíľu opäť a zas a znova zhrešila... Čo už, som hriešna duša :)
Závidím nočným vílam, závidím nemtopierom, závidím všetkým tým nočným motýľom a zvieracej ríši, ktorá v noci ožíva, že si môžu hodiť šlofíka na Veľkom voze. Mojom Veľkom voze, keďže ho mám večer, čo večer, noc čo noc pod dobrohľadom. A mne sa tak dobre na neho hľadííí....
No... ja mám niečo viac než nočné víly, a zvieracia ríša... mám svoje sny... snívam si snívam, Môj Veľký voz sa vozí noc, čo noc nadomnou, nemo, potichu, myslí si, čo nepovie, vie, čo ja nie, a ja pri jeho nočnej jazde po hviezdnej oblohe stávam sa na chvíľu žena so snov utkaná, sladká, nevinná, taká...akú ma cez deň niet... :)
Veľkovozové myšlienky :)
18.08.2010 21:49:46
Komentáre
Velký voz, Bárko, je fajn záležitost.
A von odpověděl otázkou, že jako Tatra osumsetřináct?
Mno zažil jsem si s Velkým vozem až až.
Nebo klůcek. Tady máte napsaný, že objektiv přístroje očistěte pouze klůckem.A máte ho? no neměl ho nikdo. Tak se zapatlaným teodolitem toho moc nenaměříte. Tady se měří na centimetry vážení. Kilometry si šetřete pro letectvo.
Klůcek je dadr, specielní, co nenechává chloupky.
Baruska, podobne:)
Z niektorych snov som vyrastla, uz netuzim previest sa na Velkom voze, z takej vysky by som mala urcite zavrat, tocila by sa mi hlava ...a to patri k mladosti:)
Prajem krasne snivanie a pozdravujem zabky:)