barka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

O hneve

Áno, Ujo tam hore to statočne posexoval... Na plnej čiare. A hnusne a škaredo. A ja sa hnevám, a hnevá sa mnoho iných ľudí. A čím viac sa hneváme, tým nás ten Ujo tam hore uisťuje vo svojom rozhodnutí, ktoré nám obyčajným smrteľníkom dokáže spôsobiť toľko bolesti. A tak jediné, čo nám ostáva, nie je už bezmocnosť, či beznádej, ale hnev. Hnev na toho Uja tam hore, na osud, na život a hlavne na smrť ako takú. Pretože smrť nám berie niekoho koho my neskutočne milujeme.
Určite sa dá vyrovnať so smrťou ako takou. Každý sa časom vyrovnáme s tým. Každý po svojom. Každý až po nejakom tom čase. A kým bude plynúť ten čas, ktorý bude plynúť neskutočne pomaly, ostane nám to, čo cítime dnes. Ten neskutočný hnev. Zúfalstvo, že niektoré veci už my nedokážeme zmeniť.
Prežijeme teda zvyšok života v hneve? Určite áno, aj keď si budeme tĺcť hlavu o stenu, či nalievať sa všakovakým alkoholom, či revať bezmocne do vankúša, či sa nasilu usmievať, aby nikto netušil, čo práve prežívate. Budete/budeme sa hnevať.
Chcem sa zbaviť toho hnevu. Nechcem sa hnevať po celý zvyšok toho života, chcem sa úprimne smiať, a úprimne odpovedať na otázku - Ako sa máš? Chcem pochopiť, prečo práve mne dýcha smrť poza chrbát a práve dvojnásobná. Prečo nemôžem ovplyvniť nejaké veci, a hlavne prečo to, čo sa deje v tieto dni sa muselo stať práve tým, ktorým sa to stalo.
Ale nech sa hnevám akokoľvek na toho Uja tam hore, viem, že jeho rozhodnutie je nezmeniteľné. Nami neovplyvniteľné. A tak isto viem, že tragické následky jeho rozhodnutia zmenia osud niektorých ľudí, ktorých milujem a tým sa zmení aj môj osud. Nekonečný kolotoč zmien, z ktorého sa miestami isto iste pozvraciame. Ale čo narobíme? Nič. Absolútne nič. Jedno jediné rozhodnutie toho Najsamvyššieho nám zviazalo ruky, ústa, srdcia, duše.
Aby niektoré duše v pokoji mohli odísť, aby po niektorých dušiach niečo zostalo, a aby sme my, čo tu ostaneme, to prázdno, čo po nich ostane naplnili niečím, čo ostane po nás...
A to sa nám možno podarí... keď sa prestaneme hnevať... Možno niekedy... možno raz...

Písané Bárkou | stály odkaz

Komentáre

  1. Hnev ako taký, môže aj posilovať a poslúžiť.
    Ak je to hnev kontrolovaný, nie amok.Je to prirodzené, počalo sa to hnevom Božím.Niekedy mi príde, že je na mňa pernamentne nasrdený:-)))
    Osobne som odskúšal byť na všetkých dobrý, ústretový. Po čase som zistil, že ma odžubávajú a majú zo mňa srandu.
    Ujo hore asi vie čo robí, né?
    Ahojček , Bárka :-)))))
    publikované: 13.07.2010 17:11:31 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014