barka

Na hraničnom priecestí,

medzi tebou a tým, kto vlastne si

zostávaš náhle bosý

a pas v podobe vlastného srdca,

ktorý si zo sebou stále nosíš

opečiatkovaný vlastnou existenciou máš.

Za hranicami všedných dní,

zostávaš zrazu bosý, nahý

a vyhostený z krajiny existenčna zrazu si,

v novej krajine nesplnia sa ti sny,

tu musíš byť len tým, kto vlastne v skutočnosti si.

Je ťažké ostať žiť sám so sebou

a cnie sa ti za teplým domov

za pretvárkou pod nátlakom všedných dní

musíš žiť takým akým v skutočnosti vlastne si.

Sú chvíle, keď hranice prekročiť musíš,

prísť aj na miesta, ktoré z duše nenávidíš,

aby bosý, nahý, hladný

pochopil si tento svet chladný

a prebil sa v ňom

do krajiny, v ktorej šťastný môžeš byť,

len vtedy, ak budeš sám za seba žiť.