barka

Odhodila som masku zo svojej tváre,

v mojich očiach je moje ja pravé,

a slová, čo možno pália pri srdci

každému vravím

či už s tým súhlasí, alebo nie.

Nesnívam, a neblúznim o svete,

všetko je povedané vo vete:

Všetko je tak ako má byť

ja prestávam s osudom súperiť

a len si žijem to, čo dané mi je.

Ružové okuliare do kameňa zakliala som,

kráčam sivý svetom, taká aká som,

realistická, tvrdá možno na vonok,

to čo je vo mne, zamkla som na zámok

a kľúč do rieky zahodila som.

Komu sa nepáčim, to mňa sa netýka už

za každou mrchou skrýva sa nejeden muž,

čo pretvoril ju v bosorku, strigu, ježibabu,

bez falošných ilúzii o ľuďoch z davu,

čo tvrdili jej niečo, čo nebolo tak.

Hodiny pomaly odbíjajú svoje tik tak

mne roky na krížoch pribúdajú,

mením sa, ostávam jednou z davu,

a predsa už iná som

a iná nebudem.