Všetko sa akosi dostalo do starých koľají. Prirodzene. Bolo na čase ísť po tých starých koľají, aj keď... už som to nebola ja. Akosi prestalo existovať MUSÍM, NESMIEM, NEMOŽEM, NESMIEM CHCIEŤ, MUSÍM NECHCIEŤ... Bola som vďačná za to. Som vďačná za to. Za to, čo sa stalo. Za to, že Ujo tam hore znova na mne zlomil palicu, vďaka čomu mám okrem krížov na chrbte teraz už aj rebrík. Taký malý. Nevinný. Poznačená. Navždy. :) Usmievam sa ale.. napriek všetkému, napriek fyzickej bolesti, ktorá ostala vykričaná do noci, do nemocničných vankúšov v prítomnosti bielej Broni, ktorú som ako amulet dostala od mladšej Žabky.
Vyzeralo, bolo to zlé. Dosť. Dosť na to, aby potom.. aby potom prišlo znova niečo pekné. Nie na pár dní.. nie na chvíľu.. ale navždy.. trvalé presvedčenie a životná múdrosť o tom, že....
Osobné šťastie je založené na maličkostiach, vďaka ktorým sa dokážeme v tomto svete aspoň na chvíľu bezstarostne smiať.
A ja som sa smiala.. a stále každý deň smejem, vďaka Človekovi, vďaka Žabkám, vďaka spomienkam pri Maríne, vďaka tomu, že sedím, chodím, žijem.. a viem byť šťastná.
Pochopila som na svoje staré kostnaté kolená, že život nie je len o zodpovednosti, povinnostiach, o tom, aby sa žilo pre to, že sa žiť musí, ale život je o tom, že žiť sa chce, môže, a dá aj napriek slzám a bolesti. A že každá slza je nahraditeľná niekoľkominútovým bezstarostným smiechom. A že aj bodliak, ktorý môže popichať má v sebe niečo čarovné a vie spraviť radosť.. na pár minút.
A že si každú minútu malého drobného nepatrného šťastia treba vážiť.. Pretože veľké veci sú výsledkom drobných šťastí, spokojnosti, a vyrovnanosti...
Nie je síce všetko tak ako na prvý pohľad vyzerá, a srdce s rozumom si zas skáču do reči, a majú tendenciu zamotať ma do svojich pavučín.. ale nech už všetko dopadne tak, ako dopadnúť má, moje presvedčenie o tom, že život je krásny, či už v samote alebo nie, nikto a nič nezmení...
Všetko má svoj význam. Každé naše slovo, gesto, postoj, či naše kroky.. je len na nás, akou cestou sa vyberieme, a čo na tej ceste chceme nájsť.... ja sama hlavne pokoj na duši.
Krásnu nedeľu vám praje Vaša Bárka nepodarená. :)
Keď život prináša úsmev..
04.09.2011 12:37:50
Komentáre
;)
veľmi múdry ten blog Bárkin
tak..bojuj o pokoj na duši-bo ten aj ženskej pleti sluší..od radosti žiaria oči-ked pokoj v duši ich zaskočí..aj líčka vysmiate sú..ked ľudia pokoj duši znesú..
ked je chcenie-pokračuje zrenie..:-)
i mne treba-učiť sa pokoju od teba..