..a znova po niekoľko mesačnej odmlke.. a to som si myslela, že pravidelne budem prinášať infošky z ÚP.. Je pravda, že som tam v podstate bola len tri krát. V duchu hesla - trikrát a dosť, som sa zamestnala. Nie je to síce zamestnanie mojich snov, a možno som sa ani ďalej nepohla, pritlačená okolnostiami vzala som prvé, čo sa trafilo. Musela som. Mimochodom, slovíčko MUSIEŤ v akomkoľvek skloňovaní nemám rada.. Nerada niečo musím, oveľa radšej niečo chcem.. Ale nemáme 15, vieme o čom je život.
Medzi tým všetkým som sa stihla presťahovať. Konečne som splnila môj sľub, ktorý som dala Žabkám pred niekoľkými rokmi, naša rodina sa rozrástla o ďalšieho člena rodiny. Nie, žiadny princ, žiadne plodenie sa nekonalo. "Len" máme psíka. :) Našu najdrahšiu Conney. :) A stihla som ešte prežiť moje kristove roky, narodeniny. Tento rok bez ovácií, bez gratulácií, depresií, darčekovania, božtekovania, plaču, i smiechu. Bežný deň, v bežnom roku.
A stihla som prehovoriť môjmu chirurgovi do duše, kým on mi pozeral do "očí", že najbližších päť rokov ho nechcem a nebudem vidieť. Na to ma počasie o pár dní potrestalo, a poriadne bolelo. Zvládla som však. :)
A stihla som dať ešte aj šancu niekomu. Predstavte si, že divoká, divá, divná (nazvite si ma ako chcete) Bára, mala po rokoch rande, vlastne v poradí už druhé, od ktorého sa očakávalo, že dobre dopadne a dopadlo pekne krásne dobre naopak.
Áno, sklamaná som bola (som).
Áno, poplakala som si (už neplačem).
Áno, preklínala som mužov (a ešte budem).
Áno, zaprisahala som sa, že už nikdy (a možno predsa raz).
Vzťahy, ľudia okolo mňa sa po rokoch akosi zmenili. Ex (Drobček) mi už nevie prísť ani na meno. Vylúčil ma pár mesiacov pred svadbou zo života. Nevadí mi tak tento fakt, ako dôvody, ktoré uviedol. A to, že ich uviedol nie predomnou, ale pred niekým iným. Ale tak to malo byť už dávno, pradávno.
Zmenila som sa aj ja. Dnes, v nedeľu večer, keď som šomrala, že znova musím len ja riadiť chodbu (čo je samozrejme blbosť, lebo len ja ju neriadim) som si uvedomila, aká viem byť mrzutá. A panovačná. A nepríjemná.
Asi by som sa mala vyhovoriť, že za to môže ten, či onen, že to a to zo mňa spravili takú aká som. Možno by aj niečo na tom pravdy bola. Ale úprimne, nechce sa mi vyhovárať. Chcem konečne pochopiť, konečne odpustiť, zabudnúť. A ísť ďalej. Konečne niekam zmysluplne, a konečne prísť do cieľa.
Zatiaľ budem v týchto horúcich nociach spriadať plány, tkať sny, a myslieť na lepšiu budúcnosť.
Chladivé sny vám prajem,
vaša podarene nepodarená Bárka :)
Po mesiacoch... :)
01.07.2012 21:57:02
Komentáre
barka moja
každý dobré to má..ked verného psieho kamaráta má doma..
hmmm.prísť do cieľa..
tak mnoho...tak veľa..
cieľ je vlastne=cesta..
životom
tak-šťastnú cestu-ti želám..
nech sa darí..
by slnečné dni odohnali ti z duše chmáry..
Radôstka moja
a to sa
Mataharka moja
Ťa pozdravujem, a ďakujem, že som neupadla do zabudnutia. (amen).
Bárka,
Vasiliska