Tento rok je skutočne hokejový. A tentokrát nejde o zbieranie medailí na šampionáte, proste tento rok si každý z nás hrá svoj hokej, na svojom klzisku, kde je sakra zima a sakra tma.
Na jednej strane sme my, reálna postava z ešte reálnejšieho sveta. Oproti nám je bránka a v nej gólman ťažkého kalibru - náš vlastný osud. Ťažko sa proti nemu hrá, a tento rok je to mimoriadne silný súper. Dokonca sme nemali šťastie ani na rozhodcov, hlavný - naše svedomie, a postranní rozhodcovia - naše dobré a naše menej dobré ja.
Hľadisko je prázdne, len kdesi hore na schodíkoch, v tme sedia naši priatelia, ktorí si však odohrávajú tiež svoj vlastný zápas na svojich ihriskách, a keby sa tu zdržali dlhšie, hrozila by im diskvalifikácia. Aj napriek tomu, že nám fandia a nosia na naše zápasy povzbudzujúce transparenty, nik a nič ich neospravedlní z neúčasti na tom vlastnom zápase, na ktorom ich povzbudzujeme zase my.
Tento rok je hokejový a máme za sebou veľmi ťažké zápasy. Sme faulovaný vlastnými činmi, a miestami si strelíme vlastný gól. A v konečnom rozhodnutí o výsledku rozhodujú trestné strieľania. A my nevládzeme, prehrávame, vyhrávame, sme spotení, unavení, a vieme, že ešte nie je koniec. Že ešte stále sa môžeme dostať dopredu. A napriek všetkým okolnostiam, napriek poloprázdnemu hľadisku, napriek neúspechom a porážkam, únave a vyčerpaní, vieme jedno, že napriek tomu všetkému predsa len môžeme vyhrať a umiestnime sa na schodíkoch pre víťazov. A nie je dôležité na ktorom mieste. Dôležité je dohrať všetky zápasy so cťou a uznaním, že súper bol tento krát silnejší, no nie neporaziteľný. Lebo konečné zúčtovanie príde niekedy...o rok..o dva...o desať...
Po každom zápase nám ostávajú modriny, drobné i väčšie poranenia, mierne zlomeniny, no vždy sme dostatočne silní ísť ďalej. Nezlomní. Svetlá zhasnú, my sa odoberieme do kabín a máme čas, chvíľu času na to, aby sme zhodnotili zápas, porozmýšľali nad nedostatkami, ktoré nás viedli k prehre, uvedomili si prednosti, vďaka ktorým sme vyhrali, oddýchli si a načerpali sily na ďalší zápas. A všetka tá špina a bordel ostáva len na starom vychudnutom mužovi, ktorý večer čo večer zametá po nás bordel a krv z klziska. Všetko to svinstvo si napokon aj tak odnesie život sám o sebe.
...o hokeji...
19.07.2009 13:44:22
Tento článok som napísala spolu s jedným z vás. Pri káve a pri riešení našich starostí sme prišli na to, že tento rok je proste konštelácia planét nastavená na zápas o vlastné miesto na zemi. A som presvedčená o tom, že tak ako ja, tak aj on, tak aj ďalší naši priatelia neprehrajú.... venované všetkým mojím najbližším...Roothymu (vďaka za spoluautorstvo), Jumbovi (vďaka za odohraté zápasy), Krásnej víle a Mušličke (vďaka za fandenie, kočky držím palce aj vám), sestre, ktorá sa na mňa z diaľky pozerá, Myške šedej(vďaka za tichú spolupatričnosť) a v neposlednom rade žabkám, ktoré mi dodávajú sily na ďalší zápas. Všetkých vás ľúbim.
Komentáre