barka

Bol si tak blízko

blízko mojich očí,

dotýkal si sa ma svojim pohľadom

a mne úsmev zamrzol na polceste k perám.

Pozeral si na mňa

v tichosti cez dav ľudí,

a ja som mala pocit,

že sa niečo vo mne budí,

a zimomriavky pokryli ma celú.

Nepovedal si takmer nič,

len ticho si ma sledoval

a keď som sa rozosmiala

usmial si sa tiež.

Bol si tak blízko,

a predsa rokmi, životom vzdialený,

ostalo mi teplo,

teplo na duši

a môj smiech rozozvučal moje srdce

ľadové..

Za prítomnosti noci

a jemného dažďa

tvoj pohľad tak nádherne pozeral

zrazu všetko nabúral

moje opevnenie okolo mňa samotnej

mňa samotnú si v pohľade svojom

oslobodil si ma jediným slovom

a ja som sa konečne cítila slobodná.