Už necítim tvoj pohľad
ani dotyk tvojej dlane
srdcia ostali tak náhle samé,
že žiť sa to v skutočnosti
neskutočne dá.
Neviem ako chutí tvoj bozk
či jeho chuť je sladká,
či horko trpká,
či mäkká, či ostrá,
či len chuť prázdna v ňom ostala
na veky zamknutá.
Neviem ako hladia tvoje dlane,
keď dotýkajú sa mojej tváre,
či príjemne hrejú,
či mrazia zas,
spomienky na dotyk odvial už čas.
Už neviem ako bije tvoje srdce,
či pomaly, či rýchlo,
čie je, pre koho bijúce
v tichosti niekde tam
hlboko v tebe je.
Už necítim sa v duši tvojej,
a to, čo bolo naše v tej mojej
odišlo do prázdna, ďaleka,
tam kdesi bez nás, bez človeka,
ktorý kedysi miloval.
Komentáre
Bárko, cejtím, že jsi nějaká osamělá.
a všemu zlu se ubráníš! Na množství nehleď, bojuj, do posledního dechu!
Dušičky jsou pouhou alegorií, která nestojí za to. Mrtvých si vspomeneš , když budeš chtít, i v práci, na jaře, v létě, v zimě.
Hezky píšeš, rád Tě čtu.
Ahoj:-))